Nová doba Centrum sebapoznania

Určite áno, otázka znie Ako ….. ?

Vydržíme určitú obmedzenú dobu bez prijímania potraviny, dokonca aj bez tekutín, i keď podstatne kratšie. No bez dýchania len pár minút. Bez zveličovania – dýchanie je prazákladný prejav Života. A nie je to len vzduch, predovšetkým kyslík, ktorý naše telo potrebuje pre rôzne chemické procesy prebiehajúce na fyzickej úrovni. Dýchanie má však aj oveľa hlbší zmysel - na jemnohmotnej úrovni nás prepája s najvyššou inteligenciou, vedomím, Bohom. A prepája nás aj navzájom, veď všetci na tejto planéte dýchame ten istý vzduch.

Nie je to náhoda, že rôzne filozofické a náboženské systémy využívajú práve vedomé dýchanie, sústredenie sa na dych, na prepojenie na hlbšej úrovni so sebou ale aj najvyšším princípom. Prostredníctvom rôznych dýchacích techník sa môžeme dostať do meditatívnych stavov, v ktorých môžeme z nadhľadu vidieť rôzne životné situácie, pochopiť ich zmysel a aj vidieť riešenia.

Vedomé dýchanie má však svoje uplatnenie aj v bežnom živote. Sú to rôzne praktiky známe napríklad z jógy, ktoré pôsobia ozdravne na fyzickej, mentálnej aj emocionálnej úrovni.

Napríklad striedavé dýchanie, ktoré je asi najznámejšie, uvoľňuje a osviežuje telo, prečisťuje krv, posilňuje pľúca, podporuje trávenie a chuť do jedla, zmierňuje bolesti hlavy, upokojuje nervovú sústavu, pomáha proti stavom úzkosti a depresie, pomáha pri nespavosti,.... Očistné dýchanie navyše prináša úľavu pri prechladnutí, prečisťuje horné aj dolné dýchacie cesty, podporuje funkciu sleziny, pečene a slinivky brušnej.

Vedomé dýchanie sa môže stať aj prvou pomocou, ak sa objaví situácia, s ktorou sme nerátali. Stačí pár cyklov na ukľudnenie skôr než prepadneme nejakej forme paniky. Jeden cyklus pozostáva z pomalého nádychu, krátkeho zadržania dychu a pomalého výdychu, aspoň dvakrát dlhšieho ako nádych. Po celý čas sledujeme vedome cestu vzduchu našim telom, Nadychujeme nosom, vydychovať môžeme aj ústami. Ak nám myšlienky uletia niekam mimo, pomaly a vedome ich vrátime k dychu. Stáva sa to hlavne na začiatku, kým si takéto dýchanie neosvojíme a nevytvoríme návyk. Toto dychové cvičenie môžeme zaradiť do nášho denného programu, urobiť si z toho malý rituál. Po určitej dobe si všimneme, že sa zlepšila naša koncentrácia, pamäť, reakčný čas, myseľ už nepripomína včelí úľ, zvýšila sa nám kapacita pľúc a zlepšila imunita.

Práve jesennému obdobiu, v ktorm ešte chvíľu pobudneme, kraľujú ako náš telesný orgán pľúca. Ak je ich funkcia oslabená, robia nám na fyzickej úrovni spoločnosť rôzne problémy s hornými a dolnými dýchacími cestami. Na emocionálnej úrovni sa nerovnováha v tejto oblasti môže pripomínať smútkom, žiaľom, depresiou. Nie je to však stav, s ktorým sa musíme nevyhnutne zmieriť. Práve naopak, všetko čo teraz pre zdravie dýchacej sústavy urobíme, padne na úrodnú pôdu. Aj malé zmeny v životnom štýle, dietetike môžu priniesť veľmi pozitívne výsledky. A kedže pľúca sú súčasťou vylučovacej sústavy, porozmýšľajme, čoho sa v našich životoch potrebujeme zbaviť, čo nám už, hmotné aj nehmotné, neslúži. V energii týchto jesenných dní nám to pôjde určite ľahšie.

Ak sa rozhodneme, nezávisle na ročnom období, venovať pozornosť nášmu dýchaniu, i keď len pár minút denne, prispejeme vedome k zvýšeniu kvality nášho života na všetkých úrovniach. A až tak veľa nás to stáť nebude.... len pár minút denne... a možno sa to stane našim prvým malým krôčikom k vedomému Žitiu i Bytiu.

Josef Vlček: „Dýchaj…..“

Ako sa aspoň trochu ochladiť v týchto tropických dňoch ?

Napríklad aj dýchaním... cez ľavú nosnú dierku. Palcom pravej ruky si zatvoríme pravú nosnú dierku a nadychujeme a vydychujeme ľavou dierkou. Ľavá nosná dierka symbolizuje Mesiac a ochladzuje. Okrem toho predstavuje odpočinok, pasivitu a ženský princíp.

A ak by sme predsa len potrebovali ohriať môžeme vyskúšať dýchanie pravou nosnou dierkou. Tá naopak symbolizuje Slnko, bdelosť, aktivitu a mužský princíp.

V každom prípade, nezabudnime občas obrátiť pozornosť na naše dýchanie a jeho kvalitu. Dýchame plytko, zatajujeme dych alebo dýchame vedome ? Vedomé dýchanie je jeden zo spôsobov, ako sa z túlania v minulosti alebo snívania o budúcnosti navrátiť do prítomnosti - prítomného okamihu

Prijatie, odpustenie, vďačnosť.... atribúty, ktoré sa považujú, určite právom, za predpoklad pre posun na ceste k spokojnému a naplnenému životu. Už oveľa menej pozornosti sa venuje kvalite, ktorá možno mala stáť na začiatku nášho úsilia stať sa vedomým človekom. Vnútorná integrita - úprimnosť k sebe samému. Byť si vedomý čo v skutočnosti cítim, ako sa cítim, ako premýšľam, akými očami sa zvnútra pozerám na svet von. Poznať programy, ktoré žijem, poznať masky, ktoré si nasadzujem, vidieť rozdiel medzi tým ako sa prejavujem navonok a ako sa cítim dnu, hlboko v sebe. Pomenovať si to sám pre seba – bez posudzovania, hodnotenia, pocitov viny a odsudzovania. Jednoducho povedané, vyzliecť sa sám pred sebou „donaha“ a nehanbiť sa za to čo uvidím. Možno sa to nepodarí ani na prvý ani druhýkrát... no nemalo by nás to odradiť. Nie je to niečo čo potrebujeme zdielať na sociálnych sieťach alebo sa s tým zdôverovať svojmu okoliu. Je to výsostne súkromná záležitosť. A jej cieľom je naozaj len vidieť, spoznať a možno aj prijať seba takého akým momentálne som. Ako integrálnu bytosť – aj so svojimi pocitmi strachu, smútku, bolesti, zlosti … čohokoľvek čo tam nájdem. Za každým týmto pocitom stojí totiž niektorá životná situácia, ktorá sa v nás takýmto spôsobom zapísala. A môže nás nevedome ovplyvňovať celý život. Všetci sme niekde a niekedy v priebehu života boli zranení... v rodine, škole, práci... tie prvotné zranenia prichádzali väčšinou už v rannom veku, keď sme boli ešte najzranitelnejší. Neboli to zranenia úmyselné, zraňovali nás ľudia, ktorí boli tiež zranení... životom a životnými situáciami. Práve preto potrebujeme na všetko to, čo v sebe nájdeme pozrieť so súcitom a hlbokým pochopením. A presne v tomto bode nastáva proces liečenia ako prirodzená snaha našej vnútornej podstaty dostať sa do bodu vnútornej rovnováhy. Nebojme sa toho, čo nájdeme. Strach zo strachu a bolesti nás len vzďaluje od seba samých. Pozrime sa na seba láskavými a prijímajúcimi očami. Ak to dokážeme smerom k sebe samým, dokážeme to aj k tým druhým. Doprajme si čas a dôverujme tomu správnemu načasovaniu. Nepovažujme za zbytočné vracať sa k niečomu, čím sme nevedeli pohnúť. Možno nebol ten správny čas, možno sme nemali dosť vedomostí alebo zručností a možno sme ešte nevideli trochu hlbšie alebo širšie súvislosti. A hlavne neutekajme od seba samých, lebo... neujdeme. Život nás bude aj tak vracať tam, kde nás potrebujeme mať. Pre dobro nás všetkých. A vôbec – môžeme dôjsť do cieľa keď netušíme odkiaľ sme vyšli ? Šťastnú cestu prajem, Táňa

Milí priatelia, priaznivci ale aj vy, ktorí ste na tieto stránky prišli prvýkrát či skôr náhodou 🙂 Situácia, v ktorej sme sa ocitli, je veľmi náročná po všetkých stránkach. Prechádzame zaťažkávacími skúškami nielen vo fyzickej realite, ale hlavne v tej emocionálnej. Sme denne nútení vysporiadavať sa a spracovávať veľké množstvo rôznych informácií prichádzajúcich z rôznych strán a rôznou formou. No sú medzi nami takí, ktorí si len ťažko nachádzajú spôsob, ako si s tým poradiť. Nastupujú rôzne nie práve najpríjemnejšie emocionálne stavy, ktoré ústia do prejavov depresie, strachu, paniky, úzkosti, ... Život mnohých stavia do situácii, s ktorými sa ešte nestretli a ani neočakávali, že by mohli postihnúť práve ich osobne a ich rodiny. Mnohí by aj radi vyhľadali odbornú pomoc, no môžu im v tom brániť rôzne prekážky, v neposlednom rade aj finančné. Preto by som rada pomohla tam, kde by moja pomoc bola vítana a prospešná. Ak sa vznikajúca disharmónia podchytí relatívne v ten správny čas, nemusí prerásť do stavu, v ktorom už je potrebná intervencia špecializovanej zdravotníckej ambulancie. Moju ponuku tvorí terapeutický rozhovor na základe mojich niekoľkoročných skúsenostiach s klientami pri Bachovej kvetovej terapii, Kraniosakrálnej terapii, osobných, mailových aj telefonických konzultáciach. Ponúkam: každý štvrtok v čase od 15.00 do 18.00 hod špeciálny termín pre 3 klientov, a to bez poplatku za konzultáciu. Konzultácia pre jedného klienta trvá cca 60 min. a je potrebné objednať sa dopredu na čísle 0911 990 508. V prípade, ak sa dohodneme s klientom na potrebe užívať bachove esencie, je aj cena za užívaciu fľaštičku zostavenú na mieru špeciálna, a to 5 Eur. Prichádzam s mojim malým príspevkom v tejto naozaj zložitej dobe s presvedčením, že niekedy stačí tak málo a všetko môže byť úplne inak 🙂

Pozn. Konzultácia v prípade závažnejších prejavov nenahrádza odborné lekárske ošetrenie.

Tak ako prechádza vývojom človek a spoločnosť, tak sa mení a vyvíja podoba strachu ako základnej emócie tvoriacej našu výbavu pre život. Menia sa situácie, menia sa okolnosti, len ten strach ostáva ... V počiatočných štádiach vývoja ľudstva sme čelili biologickému strachu, strachu o fyzické prežitie. Strachu, či bude dostatok jedla, či bude kde prespať, či nevyhasne oheň, či nezaútočí divá zver…. Tento druh strachu má svoje opodstatnenie aj dnes, pretože pomáha vyhnúť sa nástrahám ohrozujúcim naše fyzické bytie – strach pred ohňom, rozbúrenou riekou, idúcim vlakom, …. Druhú skupinu tvoria strachy psychologické, ktoré vzhľadom na náš spôsob života, predstavujú v súčasnosti už takmer 90 percent. Tieto strachy ohrozujú duševný vývoj a zdravie človeka. A priamo ovplyvňujú celú spoločnosť, ktorú práve my, ako jednotlivci, tvoríme. Prejavujú sa rôzne, ako len ľahké depresie, závažné psychické poruchy, úzkostné stavy ale aj ťažké prípady agresivity, …Sú celospoločenským problémom, pretože znižujú kvalitu života jednotlivca a tým aj celej spoločnosti, ktorá svojou energiou následne vplýva opäť na jednotlivca. Začarovaný kruh... Ak sa pozrieme na psychologické strachy podrobnejšie, zistíme, ako veľmi súvisia s aktuálnym spôsobom života – strach z budúcnosti, strach zo zlyhania (nesplnenia očakávaní svojich alebo druhých), strach z odmietnutia, strach z umierania a ich rôzne kombinácie či spolupôsobenie.Na chvíľočku sa vráťme v predstavách do dávnej minulosti, do tej príslovečnej jaskyne. Už tam by sme vystopovali jeden zo základných psychologických strachov – strach z vylúčenia Predstava, že bude niekto vyhnaný od ohňa, ktorý bol symbolom prežitia, sa rovnala istej smrti. A tento druh strachu prežíva dodnes. Jednou z prirodzených potrieb človeka, ako tvora sociálneho, je potreba niekam patriť. Do rodiny, do skupiny, do spoločenstva. Predstava, že bude niekto izolovaný, označený, neprijatý alebo vylúčený, naháňa strach aj v súčasnej dobe. Príroda nás nenechala našim strachom napospas a vytvorila mechanizmy na prekonanie, sú to tie známe tri reakcie – bojuj, uteč alebo zamrzni. Človek v takejto situácii nemal čas premýšľať, reagoval intuitívne (aj na základe osvojených skúseností) a väčšinou správne podľa miery ohrozenia, čo trvalo niekoľko sekúnd, či minút. Príroda však nerátala s tým, že môže človek pod vplyvom rôznych okolností prežívať v emócii strachu dni, týždne, mesiace či celé roky. Psychologický strach sa stal veľmi silným nástrojom na ovládnutie ľudí. Nie preto, že by tí, čo majú potrebu ovládať, sa menej báli. Práve naopak, ich konanie tiež poháňa strach, a možno paradoxne ešte silnejší. Otázka potom znie, čím sa líšia tí, ktorí majú potrebu ovládať od tých, ktorí sa cez strach nechajú ovládať. Samozrejme, toto je otázka pre psychológov, psychiatrov a odborníkov v podobných profesiách. Mňa skôr zaujala otázka ako z toho začarovaného kruhu von. Nie na úrovni spoločnosti, ale na úrovni jednotlivca, ktorý tú spoločnosť vytvára. Utekať či bojovať ? Utekať možno celý život, boj prináša zase len boj. A čo tak tretia možnosť – zastaviť sa. Čeliť tomuto strachu tým, že sa pozrieme do seba a budeme hľadať korene konkrétneho strachu, to čo ho nevedome či vedome vyživuje a liečiť ho. Samozrejme, neočakáva sa, že to každý zvládne sám, práve preto máme v tejto dobe veľa rôznych metód, spôsobov a terapií, ktoré nám s tým pomôžu. Dôležité je urobiť prvý krok - rozhodnúť sa a zastaviť sa, otočiť sa tomu svojmu strachu tvárou..... a konať. Aby mohla už možno o pár dní strach nahradiť radosť, spokojnosť, dobrý pocit a vďačnosť za prejdenú cestu. Spoločnosť vytvorená jednotlivcami, ktorí majú spracované svoje vlastné strachy, je zdravá spoločnosť, schopná tvoriť, prosperovať, povznášať, napĺňať... ale aj pomáhať a pozdvihnúť tých slabších, pre dobro ich, seba i celku Tak nech sa nám spoločne darí ... S láskou

Na prvý pohľad takmer dve rovnaké otázky, ktorými začíname naše stretnutia, osobné či virtuálne. Ako sa máš ? Dobre, mám prácu, deti sú na strednej, ... Ako sa cítiš ? Nooo, mizerne, šéf je stále nervózny, deti uhundrané, ... i tak rozdielne by mohol odpovedať priateľ, ktorý si uvedomí, na čo sa pýtame. Je tiež pravdou, že poväčšine zaznieva prvá otázka Ako sa máš ? A je tiež pravdou, že mnohokrát je len formálna a ani sa veľmi nečaká na odpoveď. Možno preto, lebo každý máme dosť svojich starostí, možno preto, lebo nás až tak veľmi nezaujíma ako sa ten druhý práve má. Či už je to vedomé alebo nie, stávame sa osamelými individualitami obkolesenými svojimi vlastnými múrmi a hradbami. Vo svete plnom ľudských bytostí prechádzajúcich tým istým ako aj my. Vo svete plnom hluku, zahltení či pohltení informáciami, oddelení od seba aj druhých a osamotení. Je pre nás jednoduchšie zdvihnúť telefón a porozprávať sa o svojich pocitoch s cudzím hlasom na druhom konci sveta ako sadnúť si a porozprávať sa s bytosťami, ktoré máme na dosah ruky. Máme strach či sme stratili dôveru v to, že budeme prijatí a pochopení ? Táto doba si však žiada opak. Žiada si hľadať opäť cesty k sebe, neostávať osamote so svojimi strachmi, obavami, pochybnosťami... Pýtať sa častejšie Ako sa cítiš ? A aj vyčkať na odpoveď a počúvať, čo bytosť oproti nám hovorí. Skúsiť počúvať nielen ušami ale všetkými zmyslami. Urobiť si na začiatku z toho vedomé denné "cvičenie"... A keď sa naozaj započúvame, zistíme, že nie sme až tak odlišní ako sme si možno mysleli, že strach či radosť majú pre každého z nás ten istý význam, že sú univerzálnym jazykom, cez ktorý s nami komunikujú duše. A i tu ako všade platí univerzálny zákon... Čo vysielame to sa nám mnohonásobne vracia. Zrazu zistíme, že nie sme sami, že je okolo nás dosť tých, pre ktorých nie sme len jeden z kontaktov v mobile... že náš vnútorný svet je minimálne tak dôležitý ako svet za oknami, že zdieľaná radosť či starosť je obohatením pre všetkých naokolo, že vyjadrením svojich pocitov nie sme nikomu na smiech ani sa nestávame zranitelnejšími. Sme súčasťou sveta, ktorí sa priamo pred našimi očami veľmi rýchlo mení. Možno sa cítime stratení, bezradní, ... Dobrá správa však je, že nie sme až tak úplne bezmocní. Skúsme si v tom vonkajšom hluku nájsť pár minút, vstúpiť do svojho vnútorného ticha a predstaviť si, akým by sme tento svet chceli mať. Skúsiť si vytvoriť ten najkrajší model a pracovať vo svojich víziach na ňom naďalej, po troške, zdokonalovať ho. Nech už bude táto vízia akákoľvek, určite nebude chýbať spoločenstvo bytostí nažívajúchich v mieri a harmónii. A tu je tá chviľa, keď sa prestávame stávať bezmocnými. Spoločenstvo, ktoré vídíme vo svojich víziach, môže začať nadobúdať celkom reálnu podobu. Možno stačí na začiatku len úplne jednoduchá otázka... Ako sa dnes cítiš ?

Rituálom sa vo všeobecnosti pomenúva súbor symbolických úkonov vykonávaných podľa presne stanovených pravidiel. Zoradenie viacerých rituálov v určitom paradí sa nazýva ritus alebo obrad. Toľko voľné vysvetlenie pojmu rituál.Rituály nás sprevádzajú od nepamäti. Mnohokát, v histórii ľudstva, pomohli prejsť ťažkým obdobím celej spoločnosti aj jednotlivcom. A stali sa doporučovaným nástrojom aj pre dnešného uponáhľaného človeka ako súčasť psychohygieny. Vnášajú do života práve v stresujúcom období akúsi formu poriadku či pomocnej "kotvičky". Dnes sa už slovku rituál nepripisuje tak posvätný význam ako tomu bolo v minulosti. I keď mnohí sa práve cez rituály spájame s transcendentom, univerzom, .... čímkoľvek, čo predstavuje pre nás akúsi formu Vyššieho princípu.K napísaniu týchto riadkov ma však viedli skôr tie naše bežné rituály a rituáliky. A tých je v našom živote nepreberné množstvo, i keď si to tak neuvedomujeme. No všetky nám pomáhajú, aj v týchto náročných časoch veľkých či menších spoločenských aj osobných zmien, jednoducho "nestratiť hlavu"

Či už si niekto ráno zacvičí, zájde kúpiť noviny do stánku, skontroluje správy na Mess., sadne ku kávičke, vyjde na prechádzku so psíkom, pozdraví rodičov, ... zájde na jógu, sadne si s rodinou k spoločnej večeri, .... je toho veľa a omnoho viac

A tak by som rada k tomu neprebernému množstvu rituálov pridala aj taký jeden malý, nenáročný, ako taký môj malý príspevok a osobnú skúsenosť. Tesne pred spaním, keď už máme všetky ostatné rituály za sebou a vnárame sa do ríše snov skúsiť navnímať svoju tvár. Mám ju naozaj uvoľnenú ? Nemračím sa náhodou ? Ako sú na tom moje líca a brada ? Sú uvoľnené alebo stiahnuté napätím a čakajúce na niečo ? Už samotný okamih zameranej pozornosti uvoľňuje... a nielen napätie v tvári. A to môže byť naozaj posledná bodka predtým, ako sa odovzdáme do rúk výživného, sily obnovujúceho spánku.....

Ak vychádzame z konceptu Jednoty všetkých vecí, tak súčasťou ľudskej bytosti sú tak pozitívne ako aj negatívne emócie. Je na rozhodnutí každého jedinca ako samostatnej bytosti, ktorým emóciam dá vo svojom živote prednosť, ktoré ho viacej priblížia k vlastnému JA,  a tým ho posunú ďalej na ceste životom k naplneniu vlastného poslania.                                                                                                                    Prvý a základný krok na ceste k zdraviu na všetkých úrovniach je vedomé zaobchádzanie s vlastnými emóciami, odvaha a schopnosť sa im otvoriť a prijať a porozumieť ich posolstvu. Môžeme samozrejme odmietať s emóciami pracovať, môžeme ich potláčať, zámerne prehliadať čo sa v nás deje, prekrývať projekciami, utekať od nich - no toto všetko je len krok smerujúci k hromadeniu problémov v našom živote. Každá jedna emócia, či už pozitívna alebo negatívna, je živá energia a jej potláčanie sa z dlhodobého hľadiska prejaví nakoniec ako explózia. A to v závislosti na viacerých okolnostiach - smerom von alebo dnu.                                        V dnešnej dobe, tak ako nikdy predtým, stojíme na prahu, či v mnohých ohľadoch sme ho už aj prekročili, poznávania vnútorného sveta. Podrobne poznáme blízke i vzdialené krajiny, osobne alebo prostredníctvom médií, no krajina, ktorá je nám najbližšia, ostáva pre nás mnohých záhadou. Všetko, čo pre život vo vonkajšom svete potrebujeme, máme k dispozícii. Všetky vedecké odvetvia sa posunuli vo vývoji neskutočným tempom, pribúdajú ďalšie, nové...  aj nové metódy liečby, nové generácie liekov, nové výživové doporučenia, ... no i napriek všetkému tomuto a mnohému ďalšiemu, nemôžeme povedať, že ľudstvo je zdravšie a šťastnejšie, že kvalita života sa zlepšila úmerne k dosiahnutému pokroku vo vonkajšom svete.          Ovládli sme a zmenili vonkajší svet. No náš vnútorný svet sa až tak veľmi nezmenil. Stále túžime milovať a byť milovaní, stále túžime po istote blízkosti, po súnaležitosti, po radosti, šťastí a vnútornom pokoji a harmónii.                                                              Naplnenie tejto vnútornej potreby, tak ako na to ľudstvo čaká, však nemôže prísť zvonku.  Nepomôže rýchle auto ani nový dom, keď človeka vnútorne spaľuje žiarlivosť, hnev či bezbrehý smútok. No práve tento stav môže byť tým indikátorom, ktorý privedie človeka na cestu k poznávania svojho vlastného duchovného sveta. K objavovaniu svojich schopností a talentov, radosti a lásky v sebe. V tomto prípade je vyspelá technika len prostriedkom k realizovaniu toho čo v hĺbke duše alebo prostredníctvom spojenia s vyšším JA vnímame ako životné poslanie. A naše emócie sú prvým kľúčom k tomuto novému svetu - svetu vyššieho JA.

Súvislosť medzi myšlienkami, pocitmi a chorobami je v dnešnej dobe už tak veľmi nápadná, že na to, aby ju človek prehliadal, potrebuje vyvinúť značné úsilie 🙂  Choroba nie je len výsledkom zlého stavu nášho fyzického tela. Dlhotrvajúci konflikt v práci, v rodinnom živote alebo vo vzťahu s partnerom sa nevyhnutne prejaví aj na fyzickom zdraví. Stráca sa životná sila a aj optimistický pohľad na udalosti okolo nás. V súčasnej dobe k celkovému stavu nepridá ani spoločenská situácia, A vďaka globalizácii ani tá celosvetová. Nie sme oddelení od seba, od sveta, naopak, sme jeho súčasťou, prepojení na veľmi jemnej úrovni. Nemôžeme priamo ovplyvniť situáciu vo svete, no môžeme zmeniť náš postoj k sebe samým. Prevziať tak často spomínanú zodpovednosť za seba do svojich rúk a týmto rozhodnutím si vziať späť aj svoju vlastnú silu.                                                                                                                  Základom pre zvládanie života je náš imunitný systém, a to nielen z pohľadu fyzického zdravia.  Imunitný systém reaguje nielen na fyzické zmeny a pochody, ale aj na zmenu našich pocitov a na naše myšlienky, pozitívne a rovnako aj negatívne.    Prvým signálom, že v našom živote nie je niečo v poriadku je zmena našej nálady - momentálny stav, to ako sa cítime. Nespokojnosť, hnev, smútok....  môžu byť signálom, že niečo sa nevyvíja požadovaným alebo očakávaným smerom. Každý človek na túto situáciu reaguje podľa svojho nastavenia a toho, čo ho charakterizuje. Ak v jeho vnútri prevláda harmónia a súlad, vysporiada sa  s týmito prechodnými pocitmi bez väčších problémov. Pokiaľ však vyrovnaný nie je a situácia pretrváva dlhšie, "vnorí" sa táto nálada ako negatívny pocit do jeho duše a zablokuje životnú silu. Dôsledok je podráždená reakcia na podnety, mentálna únava a nerovnováha na duši, ktorá sa po čase prejaví ako choroba fyzického tela.                Duševná rovnováha, spokojnosť a pozitívny postoj k životu sú zároveň prevenciou fyzických ochorení. Kľúčom k nášmu zdraviu je teda náš emocionálny stav. Emócie sú odrazom nášho prežitku. Všetko čo sa deje okolo nás zanecháva stopu aj v našej duši - ako pocit alebo emóciu. Napríklad v príjemnej spoločnosti máme na tvári úsmev, telo je uvolnené. Ak nezvládame skúšku alebo pohovor, sme smutní a na tele sa objaví svalová strnulosť. Keď sme si vedomí týchto emócií, zvládame ich, vieme sa rýchlo dosť do rovnováhy. Máme kontakt so svojim emočným energetickým poľom, to čo nás blokuje sa snažíme prijať, porozumieť tomu a získať učenie. Ak však niektorá emócia ovláda dušu človeka a ten sa nevie s jej energiou vyrovnať, zažíva nerovnováhu a cíti sa celkove pohltený vo svojej emócii, nedokáže z nej vystúpiť. Môže až prežívať oddelenosť od svojej podstaty, od svojho pravého Ja. Strach, smútok, hnev ... človeka tak pohltia, že skutočne pod ich vplyvom koná ako iný človek, akoby nebol sám sebou. Dostať sa z tejto situácie vlastnými silami býva veľmi náročné. Vyžaduje si to získať nadhľad, dostať sa do role pozorovateľa, čo je pre človeka ponoreného hlboko v jeho emócii takmer nemožné. Samozrejme, aj tento stav je pre človeka vo väčšine prípadov skôr darom ako "trestom", len pochopenie a integrovanie do života je otázkou času. V túto chviľu je však potrebný zásah zvonku, v podobe odborníka, psychológa, terapeuta a ďalších pomáhajúcich profesií. Nuž, nikto si v tom nezaslúži zostať sám..........                                                    pokračovanie......