Tiché a poslušné deťa
aj z pohľadu Bachovej terapie
Prirodzeným prejavom krásnych malých bytostí, akými deti rozhodne sú, je radosť, hravosť, zvedavosť, pohyb, túžba po pohladení, ale aj skúšanie hraníc dospelých a brnkanie na ich citlivé miesta. Nie každý rodič má dosť priestoru na to, aby tieto prirodzené potreby dieťaťa napĺňal, nech sú už dôvody akékoľvek. Dieťa, ktorému sa nedostáva dostatok pozornosti sa jej dožaduje dosť naliehavým spôsobom, čo sa navonok môže prejaviť ako "hyperaktivita"....
Druhý extrém je oveľa nenápadnejší, no rovnako, ak nie viac, pre vývoj osobnosti nebezpečný. Dieťa zmĺkne, prestane "otravovať", utiahne sa do seba. Stáva sa z neho poslušné dieťa, o ktorom "doma ani nevedia, že ho majú".
S príchodom puberty dostáva šancu, i keď zväčša dosť nevhodným spôsobom, dať svetu o svojej existencii vedieť.
Alebo sa dostáva do druhého extrému, utiahne sa ešte viacej a nikto ani len netuší, čo sa odohráva v jeho mysli a duši.
Raz dospeje a do svojho života si pritiahne partnera, ktorý ho bude, i keď nevedome, svojim správaním nútiť vyjsť zo svojej "ulitky". A opäť, buď dokáže nájsť svoju hodnotu, sebalásku, sebaúctu a nastaví si zdravé hranice alebo prežije život v pozícii trpiacej, ustráchanej a neprejavujúcej sa bytosti.
Samozrejme, tento scenár je veľmi, veľmi zjednodušený. Vývoj ľudskej bytosti je od okamihu počatia ovplyvnený mnohými vedomými i nevedomými momentmi a udalosťami.
Práve preto si deti zaslúžia našu pozornosť. A nielen vtedy, ak sú nadmieru aktívne a ich výchova nám prerastá cez hlavu. Ale aj vtedy, keď sú priveľmi tiché, utiahnuté a až veľmi "dobré". Rodičia svojim záujmom a citlivým prístupom môžu do veľkej miery ovplyvniť budúcnosť svojho dieťaťa.
Pomocníkom sa môžu stať aj niektoré z Bachovych kvetových esencií : Agrimony, Centaury, Larch, Mimulus, ...