Pri vyslovení slova Dedičstvo si väčšinou predstavíme hmotné predmety. No práve tento druh na mysli nemám. Dedičstvo, o ktorom chcem písať, je nehmotné a mnohokrát aj nevyčísliteľné.
Zdá sa, že sme sa až príliš zamerali na pátranie po negatívnych programoch zdedených po rodičoch a opakujúcich sa v našich rodoch. Až to niekedy vyzerá tak, akoby predchádzajúce generácie nič pozitívne nepriniesli. Nie je mojou ambíciou takéto snaženia hodnotiť, no myslím si, že aj tu je potrebné zachovať správnu mieru. Aby sa náš život nezacyklil v začarovanom kruhu negatívnych myšlienok a pocitov.
Skúsme teda zamerať našu pozornosť opačným smerom a pozrieť sa na našich rodičov inými očami. V ktorých pozitívnych povahových črtách, vlastnostiach, talentoch sa vieme nájsť. Zastavme sa na chvíľu a zamyslime sa... čo sme si cenili alebo ceníme na mamke a ockovi ? A skúsme to nájsť niekde v sebe. Môže to byť niečo, čo sme doteraz ešte neobjavili... A môžno to boli starí rodičia, ktorí nám boli bližší... Nemusia to byť talenty ale aj „obyčajné“ ľudské vlastnosti – láskavosť, trpezlivosť porozumenie, ochota pomáhať, spravodlivosť ale aj prísnosť. Alebo láska k vareniu, ručným prácam, bylinkám, práci s drevom, záhrade, túžba po poznaní,... veľké množstvo drobných ľudských činností, ktoré sme považovali za samozrejmé. No nič nie je samozrejmé, o tom sme sa mnohí už určite presvedčili sami.
Ak takéto dedičstvo objavíme, a som presvedčená, že áno, položme si otázku „ Viem ho prijať ako DAR ?“ Viem s ním pracovať, viem ho ďalej rozvíjať, viem ho posúvať ďalšej generácii ? Môže mi toto poznanie zmeniť život ? Ak áno, akým spôsobom ?
A môže sa stať aj malý zázrak. Ak sme z nejaké dôvodu nevedeli svojich rodičov prijať, ak sme mali nekonečné množstvo výhrad a nie práve najkrajších spomienok... niečo hlboko v našom vnútri sa pohne a my pocítime zároveň nielen lásku k nim ale aj nesmiernu vďačnosť za nich.
Prajem krásny májový čas
Táňa
Každé semienko má nekonečný potenciál, záleží len na podmienkach, ktoré mu my alebo príroda vytvoríme.....