Milí priatelia, priaznivci ale aj vy, ktorí ste na tieto stránky prišli prvýkrát či skôr náhodou 🙂 Situácia, v ktorej sme sa ocitli, je veľmi náročná po všetkých stránkach. Prechádzame zaťažkávacími skúškami nielen vo fyzickej realite, ale hlavne v tej emocionálnej. Sme denne nútení vysporiadavať sa a spracovávať veľké množstvo rôznych informácií prichádzajúcich z rôznych strán a rôznou formou. No sú medzi nami takí, ktorí si len ťažko nachádzajú spôsob, ako si s tým poradiť. Nastupujú rôzne nie práve najpríjemnejšie emocionálne stavy, ktoré ústia do prejavov depresie, strachu, paniky, úzkosti, ... Život mnohých stavia do situácii, s ktorými sa ešte nestretli a ani neočakávali, že by mohli postihnúť práve ich osobne a ich rodiny. Mnohí by aj radi vyhľadali odbornú pomoc, no môžu im v tom brániť rôzne prekážky, v neposlednom rade aj finančné. Preto by som rada pomohla tam, kde by moja pomoc bola vítana a prospešná. Ak sa vznikajúca disharmónia podchytí relatívne v ten správny čas, nemusí prerásť do stavu, v ktorom už je potrebná intervencia špecializovanej zdravotníckej ambulancie. Moju ponuku tvorí terapeutický rozhovor na základe mojich niekoľkoročných skúsenostiach s klientami pri Bachovej kvetovej terapii, Kraniosakrálnej terapii, osobných, mailových aj telefonických konzultáciach. Ponúkam: každý štvrtok v čase od 15.00 do 18.00 hod špeciálny termín pre 3 klientov, a to bez poplatku za konzultáciu. Konzultácia pre jedného klienta trvá cca 60 min. a je potrebné objednať sa dopredu na čísle 0911 990 508. V prípade, ak sa dohodneme s klientom na potrebe užívať bachove esencie, je aj cena za užívaciu fľaštičku zostavenú na mieru špeciálna, a to 5 Eur. Prichádzam s mojim malým príspevkom v tejto naozaj zložitej dobe s presvedčením, že niekedy stačí tak málo a všetko môže byť úplne inak 🙂

Pozn. Konzultácia v prípade závažnejších prejavov nenahrádza odborné lekárske ošetrenie.

Tak ako prechádza vývojom človek a spoločnosť, tak sa mení a vyvíja podoba strachu ako základnej emócie tvoriacej našu výbavu pre život. Menia sa situácie, menia sa okolnosti, len ten strach ostáva ... V počiatočných štádiach vývoja ľudstva sme čelili biologickému strachu, strachu o fyzické prežitie. Strachu, či bude dostatok jedla, či bude kde prespať, či nevyhasne oheň, či nezaútočí divá zver…. Tento druh strachu má svoje opodstatnenie aj dnes, pretože pomáha vyhnúť sa nástrahám ohrozujúcim naše fyzické bytie – strach pred ohňom, rozbúrenou riekou, idúcim vlakom, …. Druhú skupinu tvoria strachy psychologické, ktoré vzhľadom na náš spôsob života, predstavujú v súčasnosti už takmer 90 percent. Tieto strachy ohrozujú duševný vývoj a zdravie človeka. A priamo ovplyvňujú celú spoločnosť, ktorú práve my, ako jednotlivci, tvoríme. Prejavujú sa rôzne, ako len ľahké depresie, závažné psychické poruchy, úzkostné stavy ale aj ťažké prípady agresivity, …Sú celospoločenským problémom, pretože znižujú kvalitu života jednotlivca a tým aj celej spoločnosti, ktorá svojou energiou následne vplýva opäť na jednotlivca. Začarovaný kruh... Ak sa pozrieme na psychologické strachy podrobnejšie, zistíme, ako veľmi súvisia s aktuálnym spôsobom života – strach z budúcnosti, strach zo zlyhania (nesplnenia očakávaní svojich alebo druhých), strach z odmietnutia, strach z umierania a ich rôzne kombinácie či spolupôsobenie.Na chvíľočku sa vráťme v predstavách do dávnej minulosti, do tej príslovečnej jaskyne. Už tam by sme vystopovali jeden zo základných psychologických strachov – strach z vylúčenia Predstava, že bude niekto vyhnaný od ohňa, ktorý bol symbolom prežitia, sa rovnala istej smrti. A tento druh strachu prežíva dodnes. Jednou z prirodzených potrieb človeka, ako tvora sociálneho, je potreba niekam patriť. Do rodiny, do skupiny, do spoločenstva. Predstava, že bude niekto izolovaný, označený, neprijatý alebo vylúčený, naháňa strach aj v súčasnej dobe. Príroda nás nenechala našim strachom napospas a vytvorila mechanizmy na prekonanie, sú to tie známe tri reakcie – bojuj, uteč alebo zamrzni. Človek v takejto situácii nemal čas premýšľať, reagoval intuitívne (aj na základe osvojených skúseností) a väčšinou správne podľa miery ohrozenia, čo trvalo niekoľko sekúnd, či minút. Príroda však nerátala s tým, že môže človek pod vplyvom rôznych okolností prežívať v emócii strachu dni, týždne, mesiace či celé roky. Psychologický strach sa stal veľmi silným nástrojom na ovládnutie ľudí. Nie preto, že by tí, čo majú potrebu ovládať, sa menej báli. Práve naopak, ich konanie tiež poháňa strach, a možno paradoxne ešte silnejší. Otázka potom znie, čím sa líšia tí, ktorí majú potrebu ovládať od tých, ktorí sa cez strach nechajú ovládať. Samozrejme, toto je otázka pre psychológov, psychiatrov a odborníkov v podobných profesiách. Mňa skôr zaujala otázka ako z toho začarovaného kruhu von. Nie na úrovni spoločnosti, ale na úrovni jednotlivca, ktorý tú spoločnosť vytvára. Utekať či bojovať ? Utekať možno celý život, boj prináša zase len boj. A čo tak tretia možnosť – zastaviť sa. Čeliť tomuto strachu tým, že sa pozrieme do seba a budeme hľadať korene konkrétneho strachu, to čo ho nevedome či vedome vyživuje a liečiť ho. Samozrejme, neočakáva sa, že to každý zvládne sám, práve preto máme v tejto dobe veľa rôznych metód, spôsobov a terapií, ktoré nám s tým pomôžu. Dôležité je urobiť prvý krok - rozhodnúť sa a zastaviť sa, otočiť sa tomu svojmu strachu tvárou..... a konať. Aby mohla už možno o pár dní strach nahradiť radosť, spokojnosť, dobrý pocit a vďačnosť za prejdenú cestu. Spoločnosť vytvorená jednotlivcami, ktorí majú spracované svoje vlastné strachy, je zdravá spoločnosť, schopná tvoriť, prosperovať, povznášať, napĺňať... ale aj pomáhať a pozdvihnúť tých slabších, pre dobro ich, seba i celku Tak nech sa nám spoločne darí ... S láskou

❤

Na prvý pohľad takmer dve rovnaké otázky, ktorými začíname naše stretnutia, osobné či virtuálne. Ako sa máš ? Dobre, mám prácu, deti sú na strednej, ... Ako sa cítiš ? Nooo, mizerne, šéf je stále nervózny, deti uhundrané, ... i tak rozdielne by mohol odpovedať priateľ, ktorý si uvedomí, na čo sa pýtame. Je tiež pravdou, že poväčšine zaznieva prvá otázka Ako sa máš ? A je tiež pravdou, že mnohokrát je len formálna a ani sa veľmi nečaká na odpoveď. Možno preto, lebo každý máme dosť svojich starostí, možno preto, lebo nás až tak veľmi nezaujíma ako sa ten druhý práve má. Či už je to vedomé alebo nie, stávame sa osamelými individualitami obkolesenými svojimi vlastnými múrmi a hradbami. Vo svete plnom ľudských bytostí prechádzajúcich tým istým ako aj my. Vo svete plnom hluku, zahltení či pohltení informáciami, oddelení od seba aj druhých a osamotení. Je pre nás jednoduchšie zdvihnúť telefón a porozprávať sa o svojich pocitoch s cudzím hlasom na druhom konci sveta ako sadnúť si a porozprávať sa s bytosťami, ktoré máme na dosah ruky. Máme strach či sme stratili dôveru v to, že budeme prijatí a pochopení ? Táto doba si však žiada opak. Žiada si hľadať opäť cesty k sebe, neostávať osamote so svojimi strachmi, obavami, pochybnosťami... Pýtať sa častejšie Ako sa cítiš ? A aj vyčkať na odpoveď a počúvať, čo bytosť oproti nám hovorí. Skúsiť počúvať nielen ušami ale všetkými zmyslami. Urobiť si na začiatku z toho vedomé denné "cvičenie"... A keď sa naozaj započúvame, zistíme, že nie sme až tak odlišní ako sme si možno mysleli, že strach či radosť majú pre každého z nás ten istý význam, že sú univerzálnym jazykom, cez ktorý s nami komunikujú duše. A i tu ako všade platí univerzálny zákon... Čo vysielame to sa nám mnohonásobne vracia. Zrazu zistíme, že nie sme sami, že je okolo nás dosť tých, pre ktorých nie sme len jeden z kontaktov v mobile... že náš vnútorný svet je minimálne tak dôležitý ako svet za oknami, že zdieľaná radosť či starosť je obohatením pre všetkých naokolo, že vyjadrením svojich pocitov nie sme nikomu na smiech ani sa nestávame zranitelnejšími. Sme súčasťou sveta, ktorí sa priamo pred našimi očami veľmi rýchlo mení. Možno sa cítime stratení, bezradní, ... Dobrá správa však je, že nie sme až tak úplne bezmocní. Skúsme si v tom vonkajšom hluku nájsť pár minút, vstúpiť do svojho vnútorného ticha a predstaviť si, akým by sme tento svet chceli mať. Skúsiť si vytvoriť ten najkrajší model a pracovať vo svojich víziach na ňom naďalej, po troške, zdokonalovať ho. Nech už bude táto vízia akákoľvek, určite nebude chýbať spoločenstvo bytostí nažívajúchich v mieri a harmónii. A tu je tá chviľa, keď sa prestávame stávať bezmocnými. Spoločenstvo, ktoré vídíme vo svojich víziach, môže začať nadobúdať celkom reálnu podobu. Možno stačí na začiatku len úplne jednoduchá otázka... Ako sa dnes cítiš ?


Rituálom sa vo všeobecnosti pomenúva súbor symbolických úkonov vykonávaných podľa presne stanovených pravidiel. Zoradenie viacerých rituálov v určitom paradí sa nazýva ritus alebo obrad. Toľko voľné vysvetlenie pojmu rituál.Rituály nás sprevádzajú od nepamäti. Mnohokát, v histórii ľudstva, pomohli prejsť ťažkým obdobím celej spoločnosti aj jednotlivcom. A stali sa doporučovaným nástrojom aj pre dnešného uponáhľaného človeka ako súčasť psychohygieny. Vnášajú do života práve v stresujúcom období akúsi formu poriadku či pomocnej "kotvičky". Dnes sa už slovku rituál nepripisuje tak posvätný význam ako tomu bolo v minulosti. I keď mnohí sa práve cez rituály spájame s transcendentom, univerzom, .... čímkoľvek, čo predstavuje pre nás akúsi formu Vyššieho princípu.K napísaniu týchto riadkov ma však viedli skôr tie naše bežné rituály a rituáliky. A tých je v našom živote nepreberné množstvo, i keď si to tak neuvedomujeme. No všetky nám pomáhajú, aj v týchto náročných časoch veľkých či menších spoločenských aj osobných zmien, jednoducho "nestratiť hlavu"

Či už si niekto ráno zacvičí, zájde kúpiť noviny do stánku, skontroluje správy na Mess., sadne ku kávičke, vyjde na prechádzku so psíkom, pozdraví rodičov, ... zájde na jógu, sadne si s rodinou k spoločnej večeri, .... je toho veľa a omnoho viac

A tak by som rada k tomu neprebernému množstvu rituálov pridala aj taký jeden malý, nenáročný, ako taký môj malý príspevok a osobnú skúsenosť. Tesne pred spaním, keď už máme všetky ostatné rituály za sebou a vnárame sa do ríše snov skúsiť navnímať svoju tvár. Mám ju naozaj uvoľnenú ? Nemračím sa náhodou ? Ako sú na tom moje líca a brada ? Sú uvoľnené alebo stiahnuté napätím a čakajúce na niečo ? Už samotný okamih zameranej pozornosti uvoľňuje... a nielen napätie v tvári. A to môže byť naozaj posledná bodka predtým, ako sa odovzdáme do rúk výživného, sily obnovujúceho spánku.....

🌷

Ak vychádzame z konceptu Jednoty všetkých vecí, tak súčasťou ľudskej bytosti sú tak pozitívne ako aj negatívne emócie. Je na rozhodnutí každého jedinca ako samostatnej bytosti, ktorým emóciam dá vo svojom živote prednosť, ktoré ho viacej priblížia k vlastnému JA,  a tým ho posunú ďalej na ceste životom k naplneniu vlastného poslania.                                                                                                                    Prvý a základný krok na ceste k zdraviu na všetkých úrovniach je vedomé zaobchádzanie s vlastnými emóciami, odvaha a schopnosť sa im otvoriť a prijať a porozumieť ich posolstvu. Môžeme samozrejme odmietať s emóciami pracovať, môžeme ich potláčať, zámerne prehliadať čo sa v nás deje, prekrývať projekciami, utekať od nich - no toto všetko je len krok smerujúci k hromadeniu problémov v našom živote. Každá jedna emócia, či už pozitívna alebo negatívna, je živá energia a jej potláčanie sa z dlhodobého hľadiska prejaví nakoniec ako explózia. A to v závislosti na viacerých okolnostiach - smerom von alebo dnu.                                        V dnešnej dobe, tak ako nikdy predtým, stojíme na prahu, či v mnohých ohľadoch sme ho už aj prekročili, poznávania vnútorného sveta. Podrobne poznáme blízke i vzdialené krajiny, osobne alebo prostredníctvom médií, no krajina, ktorá je nám najbližšia, ostáva pre nás mnohých záhadou. Všetko, čo pre život vo vonkajšom svete potrebujeme, máme k dispozícii. Všetky vedecké odvetvia sa posunuli vo vývoji neskutočným tempom, pribúdajú ďalšie, nové...  aj nové metódy liečby, nové generácie liekov, nové výživové doporučenia, ... no i napriek všetkému tomuto a mnohému ďalšiemu, nemôžeme povedať, že ľudstvo je zdravšie a šťastnejšie, že kvalita života sa zlepšila úmerne k dosiahnutému pokroku vo vonkajšom svete.          Ovládli sme a zmenili vonkajší svet. No náš vnútorný svet sa až tak veľmi nezmenil. Stále túžime milovať a byť milovaní, stále túžime po istote blízkosti, po súnaležitosti, po radosti, šťastí a vnútornom pokoji a harmónii.                                                              Naplnenie tejto vnútornej potreby, tak ako na to ľudstvo čaká, však nemôže prísť zvonku.  Nepomôže rýchle auto ani nový dom, keď človeka vnútorne spaľuje žiarlivosť, hnev či bezbrehý smútok. No práve tento stav môže byť tým indikátorom, ktorý privedie človeka na cestu k poznávania svojho vlastného duchovného sveta. K objavovaniu svojich schopností a talentov, radosti a lásky v sebe. V tomto prípade je vyspelá technika len prostriedkom k realizovaniu toho čo v hĺbke duše alebo prostredníctvom spojenia s vyšším JA vnímame ako životné poslanie. A naše emócie sú prvým kľúčom k tomuto novému svetu - svetu vyššieho JA.

Súvislosť medzi myšlienkami, pocitmi a chorobami je v dnešnej dobe už tak veľmi nápadná, že na to, aby ju človek prehliadal, potrebuje vyvinúť značné úsilie 🙂  Choroba nie je len výsledkom zlého stavu nášho fyzického tela. Dlhotrvajúci konflikt v práci, v rodinnom živote alebo vo vzťahu s partnerom sa nevyhnutne prejaví aj na fyzickom zdraví. Stráca sa životná sila a aj optimistický pohľad na udalosti okolo nás. V súčasnej dobe k celkovému stavu nepridá ani spoločenská situácia, A vďaka globalizácii ani tá celosvetová. Nie sme oddelení od seba, od sveta, naopak, sme jeho súčasťou, prepojení na veľmi jemnej úrovni. Nemôžeme priamo ovplyvniť situáciu vo svete, no môžeme zmeniť náš postoj k sebe samým. Prevziať tak často spomínanú zodpovednosť za seba do svojich rúk a týmto rozhodnutím si vziať späť aj svoju vlastnú silu.                                                                                                                  Základom pre zvládanie života je náš imunitný systém, a to nielen z pohľadu fyzického zdravia.  Imunitný systém reaguje nielen na fyzické zmeny a pochody, ale aj na zmenu našich pocitov a na naše myšlienky, pozitívne a rovnako aj negatívne.    Prvým signálom, že v našom živote nie je niečo v poriadku je zmena našej nálady - momentálny stav, to ako sa cítime. Nespokojnosť, hnev, smútok....  môžu byť signálom, že niečo sa nevyvíja požadovaným alebo očakávaným smerom. Každý človek na túto situáciu reaguje podľa svojho nastavenia a toho, čo ho charakterizuje. Ak v jeho vnútri prevláda harmónia a súlad, vysporiada sa  s týmito prechodnými pocitmi bez väčších problémov. Pokiaľ však vyrovnaný nie je a situácia pretrváva dlhšie, "vnorí" sa táto nálada ako negatívny pocit do jeho duše a zablokuje životnú silu. Dôsledok je podráždená reakcia na podnety, mentálna únava a nerovnováha na duši, ktorá sa po čase prejaví ako choroba fyzického tela.                Duševná rovnováha, spokojnosť a pozitívny postoj k životu sú zároveň prevenciou fyzických ochorení. Kľúčom k nášmu zdraviu je teda náš emocionálny stav. Emócie sú odrazom nášho prežitku. Všetko čo sa deje okolo nás zanecháva stopu aj v našej duši - ako pocit alebo emóciu. Napríklad v príjemnej spoločnosti máme na tvári úsmev, telo je uvolnené. Ak nezvládame skúšku alebo pohovor, sme smutní a na tele sa objaví svalová strnulosť. Keď sme si vedomí týchto emócií, zvládame ich, vieme sa rýchlo dosť do rovnováhy. Máme kontakt so svojim emočným energetickým poľom, to čo nás blokuje sa snažíme prijať, porozumieť tomu a získať učenie. Ak však niektorá emócia ovláda dušu človeka a ten sa nevie s jej energiou vyrovnať, zažíva nerovnováhu a cíti sa celkove pohltený vo svojej emócii, nedokáže z nej vystúpiť. Môže až prežívať oddelenosť od svojej podstaty, od svojho pravého Ja. Strach, smútok, hnev ... človeka tak pohltia, že skutočne pod ich vplyvom koná ako iný človek, akoby nebol sám sebou. Dostať sa z tejto situácie vlastnými silami býva veľmi náročné. Vyžaduje si to získať nadhľad, dostať sa do role pozorovateľa, čo je pre človeka ponoreného hlboko v jeho emócii takmer nemožné. Samozrejme, aj tento stav je pre človeka vo väčšine prípadov skôr darom ako "trestom", len pochopenie a integrovanie do života je otázkou času. V túto chviľu je však potrebný zásah zvonku, v podobe odborníka, psychológa, terapeuta a ďalších pomáhajúcich profesií. Nuž, nikto si v tom nezaslúži zostať sám..........                                                    pokračovanie......

 

 

Tiché a poslušné deťa
aj z pohľadu Bachovej terapie

Prirodzeným prejavom krásnych malých bytostí, akými deti rozhodne sú, je radosť, hravosť, zvedavosť, pohyb, túžba po pohladení, ale aj skúšanie hraníc dospelých a brnkanie na ich citlivé miesta. Nie každý rodič má dosť priestoru na to, aby tieto prirodzené potreby dieťaťa napĺňal, nech sú už dôvody akékoľvek. Dieťa, ktorému sa nedostáva dostatok pozornosti sa jej dožaduje dosť naliehavým spôsobom, čo sa navonok môže prejaviť ako "hyperaktivita"....
Druhý extrém je oveľa nenápadnejší, no rovnako, ak nie viac, pre vývoj osobnosti nebezpečný. Dieťa zmĺkne, prestane "otravovať", utiahne sa do seba. Stáva sa z neho poslušné dieťa, o ktorom "doma ani nevedia, že ho majú".
S príchodom puberty dostáva šancu, i keď zväčša dosť nevhodným spôsobom, dať svetu o svojej existencii vedieť.
Alebo sa dostáva do druhého extrému, utiahne sa ešte viacej a nikto ani len netuší, čo sa odohráva v jeho mysli a duši.
Raz dospeje a do svojho života si pritiahne partnera, ktorý ho bude, i keď nevedome, svojim správaním nútiť vyjsť zo svojej "ulitky". A opäť, buď dokáže nájsť svoju hodnotu, sebalásku, sebaúctu a nastaví si zdravé hranice alebo prežije život v pozícii trpiacej, ustráchanej a neprejavujúcej sa bytosti.
Samozrejme, tento scenár je veľmi, veľmi zjednodušený. Vývoj ľudskej bytosti je od okamihu počatia ovplyvnený mnohými vedomými i nevedomými momentmi a udalosťami.
Práve preto si deti zaslúžia našu pozornosť. A nielen vtedy, ak sú nadmieru aktívne a ich výchova nám prerastá cez hlavu. Ale aj vtedy, keď sú priveľmi tiché, utiahnuté a až veľmi "dobré". Rodičia svojim záujmom a citlivým prístupom môžu do veľkej miery ovplyvniť budúcnosť svojho dieťaťa.
Pomocníkom sa môžu stať aj niektoré z Bachovych kvetových esencií : Agrimony, Centaury, Larch, Mimulus, ...

 

Milí priatelia, máme pred sebou pestrý  víkend  ....

V sobotu, 9.11., sa môžeme stretnúť na Maľovaní partnerskej mandaly, tentokrát vo výmenníku Obrody. Začíname o 9tej, potrebujeme si doniesť len trochu odvahy, trpezlivosti a "chcenia". Všetko ostatné budeme mať k dispozícii, od plátna, farieb až po malé občerstvenie.   So základmi tvorenia mandaly nás zoznámi Evka Toporčáková, ktorá poradí aj s technickými záležitosťami. Zároveň máte možnosť dozvedieť sa aspoň orientačne o Bachovej kvetovej terapii, ktorá veľmi úzko súvisí s riešením nepohody v rámci partnerských vzťahov. Ak máte pocit, že partnerské vzťahy vo vašom prípade sú ideálne a nemáte nič na riešenie, tak dávame do pozornosti myšlienku o partnerstve so sebou samým, s rodinou, priateľmi, kolegami, prácou, atď.  A tak srdečne pozývam na už v poradí moje tretie tvorenie mandaly s Evkou. I keď som sama mala pred maľovaném prvej mandaly rešpekt a tak trochu obavu, bola som veľmi milo prekvapená tým, ako sa to tvorilo samé, čo všetko mi to stihlo povedať a ako to pôsobí i naďalej  🙂  Vstupné je 30 Eur, v cene sú všetky maliarske potreby a malé občerstvenie.  Teším sa na stretnutie  🙂

obrody

V nedeľu, 10.11., môžete spolu s nami prejsť v Centre jednodňovým kurzom O&O Academy, sídliacej na juhu Indie. Kurz je nazvaný Cesta do šťastia a zúčastňuje sa ho v tento deň niekoľko tisíc ľudí v rôznych mestách v Európe. Cez učenia a meditácie liečime hlboké traumy, bolesti i boliestky na duši i tele. Zažívame pocity hlbokého mieru, harmónie a radosti.

Cesta do šťastia

Milí priatelia,

mnohokrát žijeme na rovnakej "vlnovej dĺžke" len o tom a o sebe nevieme. Zaujímajú nás podobné témy, máme spoločné koníčky, na FB sledujeme tie isté stránky....
Aj preto vám ponúkame možnosť navrhnúť témy, o ktorých by ste sa chceli dozvedieť viac od ľudí, ktorí sa tomu venujú, navrhnúť aktivity, pri ktorých by ste sa mohli spoločne stretávať v Centre.... 

Dajte nám vedieť, čo vás zaujíma, s čím môže Centrum obohatiť alebo spestriť váš zabehaný životný "rituál".... 
Tešíme sa na vaše návrhy a podnety ....  v našej Poradni alebo na FB   

 

Kraniosakrálna terapia

Jemná, neinvazívna dotyková metóda. Opatrnými dotykmi rúk sa u klienta podporia vlastné ozdravujúce procesy, pričom sa využíva vnútorná múdrosť tela.  Účinnosť týchto jemných praktík si už dávno osvojili mnohé orientálne systémy liečenia. Uvedomili si jemný pohyb, ktorý prechádza celým telom a spôsobuje prúdenie vitálnej / životnej energie.

Jej účinky oceníme hlavne pri uvoľňovaní blokád vzniknutých následkom tráum, úrazov a citových zranení, odstraňovaní napätia v organizme, pri chronických bolestiach, v obdobiach stresu (rozptyľuje negatívne dopady stresu), v obdobiach depresie, po šoku, pri nespavosti, pri poruchách sústredenia, pozornosti, učenia sa,  pri hyperaktivite, pri vitalizácii orgánov, posilnení imunity, vyvážení pravej a ľavej mozgovej hemisféry a pod.

Ošetrenie sa prevádza v ľahu, klient má na sebe voľné a vzdušné oblečenie. Sprievodca procesom (terapeut) jemnými dotykmi rúk prechádza postupne od hlavy k pätám, a to pri plnom rešpektovaní hraníc, ktoré si klient nastavuje sám podľa svojho momentálneho rozpoloženia.

kranio