Súvislosť medzi myšlienkami, pocitmi a chorobami je v dnešnej dobe už tak veľmi nápadná, že na to, aby ju človek prehliadal, potrebuje vyvinúť značné úsilie 🙂 Choroba nie je len výsledkom zlého stavu nášho fyzického tela. Dlhotrvajúci konflikt v práci, v rodinnom živote alebo vo vzťahu s partnerom sa nevyhnutne prejaví aj na fyzickom zdraví. Stráca sa životná sila a aj optimistický pohľad na udalosti okolo nás. V súčasnej dobe k celkovému stavu nepridá ani spoločenská situácia, A vďaka globalizácii ani tá celosvetová. Nie sme oddelení od seba, od sveta, naopak, sme jeho súčasťou, prepojení na veľmi jemnej úrovni. Nemôžeme priamo ovplyvniť situáciu vo svete, no môžeme zmeniť náš postoj k sebe samým. Prevziať tak často spomínanú zodpovednosť za seba do svojich rúk a týmto rozhodnutím si vziať späť aj svoju vlastnú silu. Základom pre zvládanie života je náš imunitný systém, a to nielen z pohľadu fyzického zdravia. Imunitný systém reaguje nielen na fyzické zmeny a pochody, ale aj na zmenu našich pocitov a na naše myšlienky, pozitívne a rovnako aj negatívne. Prvým signálom, že v našom živote nie je niečo v poriadku je zmena našej nálady - momentálny stav, to ako sa cítime. Nespokojnosť, hnev, smútok.... môžu byť signálom, že niečo sa nevyvíja požadovaným alebo očakávaným smerom. Každý človek na túto situáciu reaguje podľa svojho nastavenia a toho, čo ho charakterizuje. Ak v jeho vnútri prevláda harmónia a súlad, vysporiada sa s týmito prechodnými pocitmi bez väčších problémov. Pokiaľ však vyrovnaný nie je a situácia pretrváva dlhšie, "vnorí" sa táto nálada ako negatívny pocit do jeho duše a zablokuje životnú silu. Dôsledok je podráždená reakcia na podnety, mentálna únava a nerovnováha na duši, ktorá sa po čase prejaví ako choroba fyzického tela. Duševná rovnováha, spokojnosť a pozitívny postoj k životu sú zároveň prevenciou fyzických ochorení. Kľúčom k nášmu zdraviu je teda náš emocionálny stav. Emócie sú odrazom nášho prežitku. Všetko čo sa deje okolo nás zanecháva stopu aj v našej duši - ako pocit alebo emóciu. Napríklad v príjemnej spoločnosti máme na tvári úsmev, telo je uvolnené. Ak nezvládame skúšku alebo pohovor, sme smutní a na tele sa objaví svalová strnulosť. Keď sme si vedomí týchto emócií, zvládame ich, vieme sa rýchlo dosť do rovnováhy. Máme kontakt so svojim emočným energetickým poľom, to čo nás blokuje sa snažíme prijať, porozumieť tomu a získať učenie. Ak však niektorá emócia ovláda dušu človeka a ten sa nevie s jej energiou vyrovnať, zažíva nerovnováhu a cíti sa celkove pohltený vo svojej emócii, nedokáže z nej vystúpiť. Môže až prežívať oddelenosť od svojej podstaty, od svojho pravého Ja. Strach, smútok, hnev ... človeka tak pohltia, že skutočne pod ich vplyvom koná ako iný človek, akoby nebol sám sebou. Dostať sa z tejto situácie vlastnými silami býva veľmi náročné. Vyžaduje si to získať nadhľad, dostať sa do role pozorovateľa, čo je pre človeka ponoreného hlboko v jeho emócii takmer nemožné. Samozrejme, aj tento stav je pre človeka vo väčšine prípadov skôr darom ako "trestom", len pochopenie a integrovanie do života je otázkou času. V túto chviľu je však potrebný zásah zvonku, v podobe odborníka, psychológa, terapeuta a ďalších pomáhajúcich profesií. Nuž, nikto si v tom nezaslúži zostať sám.......... pokračovanie......